NEUMELCOM ŽIVOTA

            Keď som bol mladý, duchovní vodcovia našej doby nás viedli k tomu, aby sme sa v živote plne venovali prítomnému okamihu, nefantazírovali, neutekali do sveta snov, aby sme sa dokázali chytiť práce a nebyť spiacimi pannami. Snažiť sa, aby za nami niečo v živote ostalo, skrátka zvesela „zabrať“ a tak premieňať svet. Mysleli to dobre a aj mali kus pravdy. Aj dnes je ideálom kresťan usmievavý, silný a nebojácny, ktorý je nohami na zemi, dokáže vziať do ruky pílu a sekeru a poradiť si s hromadou dreva a večer i s tvorbou farských webových stránok.
            Ideálom chlapca je radostný extrovert s nákazlivým optimizmom, tímový hráč, galantný tanečník, gitarista, šikovný futbalista, kamarát obetavý pri výstupoch do hôr. Chlapec z prvých stránok kresťanských mládežníckych časopisov, s krížikom na krku, s odvahou smelo vstupujúci do života. Mám vždy radosť, keď niektorého takého chlapca stretnem, opakujem, mám úprimnú radosť.
            A mám radosť aj z prekrásneho veriaceho dievčaťa, tak trochu rebelky s plamienkami v očiach a tak trochu moderátorky stretnutí mládeže. Dievčaťa vždy upraveného, vždy pekného, spravidla v dobrej nálade. Takej muž vždy podrží dvere a za odmenu dostane iskrivý úsmev.
            Mám otvorené srdce pre krásnych mladých ľudí a mám pre nich pochopenie navzdory ich niekedy prílišnému sebavedomiu. Ale vždy som bol skôr na strane tých, ktorým to v živote moc nejde. Na strane chlapcov, nepraktických introvertov, ktorí nikdy veľmi nevedeli kopnúť do lopty, ani na gitaru nevedeli hrať alebo naopak sa k nej utiekali až príliš. Vždy som si rád prečítal ich neumelé básne. Som na strane všetkých nesmelých chlapcov, pre ktorých si pri dámskej volenke spravidla nikto nepríde. Mám otvorené srdce pre dievčatá, pre ktoré si nikto nepríde pri volenke pánskej, ktorých sebavedomie je na nule a ktorým muž vo dverách nedá prednosť, pretože ani nezaznamená ich existenciu. Mám pochopenie pre katolícke dievčatá, o ktorých sa hovorí, že majú dlhé sukne a bledé líčka. Fandím im, i keď sa nevedia obliecť a sú si toho trápne vedomé. Bol som vždy skôr na strane bojazlivých typov, ktoré mali problémy vo vzťahoch a ťažko sa zoznamovali.
            Žehnám všetkým nesebavedomým, ktorí majú veľa dobrej vôle a lásky, ale s ktorými sa spravidla život veľmi nemazná. Žehnám úzkostným typom, ktoré nie sú schopné sa presadiť nie preto, že by boli zbabelí, ale skrátka preto, lebo pre niektoré jemnejšie kvetiny je džungľa príliš nemilosrdná. Žehnám všetkým, ktorí sa mnohokrát rozhodli nesprávne alebo ktorí vôbec nemajú odvahu sa rozhodnúť a postávajú mesiace či roky na križovatke života. Žehnám všetkým, ktorí nevedia vymeniť prasknuté tesnenie či koleso na aute, ktorí majú pochybnosť, či sa naučia zodpovedne viesť auto. Žehnám všetkým babrákom, ktorí sa pri vešaní obrazu vždy klepnú po prste alebo ktorých takto cez prsty mnohonásobne klepne život. Žehnám zmätkárom a antihrdinom života, ktorí sú až príliš neistí, aby povedali správne slovo vo správnej chvíli a potom si to dlho vyčítajú. Ktorí sú mesiace a roky hlboko zamilovaní, len sa to neodvážia ani naznačiť, nieto povedať, pretože sa domnievajú, že u druhého nemajú šancu. Ktorí boli vychovaní do lásky a citlivosti a zároveň do veľkého strachu z hriechu a z porušenia rôznych náboženských pravidiel.
            Nechcem povedať, že je to takto všetko dobré a správne a že by sme nemali na sebe pracovať, ale v túto chvíľu nič nežiadam, iba žehnám a prijímam veci a povahy také aké sú. A tiež povzbudzujem, aby si chlapci časom urobili vodičák a naučili vymieňať tesnenie a snáď aby sa aj do tanečnej prihlásili.
            Ale úprimne povedané: omnoho väčší strach som vždy mal o tú prvú skupinu – o nádejných asertívnych extrovertov, ktorí vyhrávajú súťaže krásy na školách či na letných táboroch. Pretože keď človeku v živote vždy niekto podrží dvere, je ťažké nepodľahnúť. Vtedy je ťažké uchovať si pokoru, je ťažké na sebe drieť – je to ťažké, ale nie je to nemožné. Hovorí sa, že najhoršie, čo sa môže kňazovi stať, je, keď je dobrým kazateľom. Myslím, že rovnako ťažké to má dievča, ktoré je pekné, a chlapec, keď je športovec ako z plagátu. Dá sa s tým žiť, ale človek sa musí veľmi snažiť. Na krásu sa umiera dosť rýchlo, ani si to človek nestihne všimnúť.
            Myslím, že vonkajšia krása a sympatia na večnosti určite neuškodí, ale ani nepomôže. Pretože nejde o to, ako mnoho alebo málo som dostal hrivien, ale skôr o to, koľkonásobne som ich dokázal zúročiť.

(zdroj: Marek Vácha, Neumelcom života)

Poznámka: takých, o ktorých je písané, je málo, väčšina ľudí je niekde uprostred